V stredu 5. júla uplynie 100 rokov od narodenia Vladimíra Petrušku, slovenského herca a divadelného režiséra.
Vladimír (Vlado) Petruška sa narodil 5. júla 1923 v mestečku Gelnica do
robotníckej rodiny. Kvôli nedostatku finančných prostriedkov nemohol
dokončiť stredoškolské štúdiá.
Už od študentských čias sa venoval ochotníckemu divadlu, pre
profesionálnu dráhu sa rozhodol po skončení druhej svetovej vojny. Prvou
zastávkou sa stali Košice, činohra Východoslovenského národného
divadla, ktoré od roku 1947 nieslo názov Národné divadlo v Košiciach a v
roku 1955 bolo premenované na Štátne divadlo. Od 1. mája 2023 sa opäť
volá Národné divadlo Košice.
V roku 1953 nastúpil Vladimír Petruška do Stredoslovenského divadla vo
Zvolene (od roku 1954 nesie názov Divadlo Jozefa Gregora Tajovského),
kde sa popri hraní venoval aj réžii. Už o rok neskôr ale odišiel opäť
na východ republiky, do prešovského Divadla Jonáša Záborského - tam
pôsobil do roku 1967. Ako herec i režisér sa vrátil v tom istom roku do
premenovaného košického Štátneho divadla, kde zotrval až do svojej smrti
v roku 1986. V rokoch 1967 až 1971 stál v tomto divadle na čele
činohry.
Ako herec začínal u Janka Borodáča, jedného zo zakladateľov a
budovateľov slovenského profesionálneho divadla. Ten u začínajúceho
herca formoval a rozvíjal jeho prirodzené nadanie a v mnohých postavách
mu poskytol príležitosť uplatniť jeho fyzické dispozície - zvučný,
hlboko posadený hlas i mužný zjav. K takým patrila napríklad postava
rytiera Gejzu (Tanec nad plačom, 1946), Antonia (Mnoho kriku pre nič,
1946), Brighella (Luhár, 1947) alebo Konečného (Šťastie nepadá z neba,
1952).
Vladimír Petruška stvárnil v desiatkach filmov rôzne typy postáv od
milovníckych, hrdinských až po charakterové úlohy. V neskorších časoch
však obmedzoval hereckú prácu na úkor režisérskej. Pod jeho režijnou
taktovkou sa zrodili inscenácie ako napríklad Úklady a láska Friedricha
Schillera, Romeo a Júlia Williama Shakespeara, Gorkého Na dne, Žobrácka
opera Bertolta Brechta alebo Višnevského Optimistická tragédia.
Hneď za úlohu vo svojom prvom filme sa stal v roku 1951 laureátom
Štátnej ceny. Toto ocenenie získal za postavu Hriňa v dráme z obdobia
medzivojnovej Československej republiky Boj sa skončí zajtra, ktorú
nakrútil režisér Miroslav Cikán. Vo filme sa predstavila celá plejáda
skvelých hercov, medzi nimi Elo Romančík, Mikuláš Huba, Gustáv Valach či
Martin Gregor.
Z ďalších filmov, v ktorých si Vladimír Petruška zahral možno spomenúť
drámu o ťažkom živote ľudí na lazoch nazvanú Lazy sa pohli (1952),
historickú satiru z prvej polovice 19. storočia Zemianska česť (1957),
baladické rozprávanie o chlapcovi z horskej samoty Jerguš Lapin (1960),
psychologickú drámu z obdobia vojnovej Slovenskej republiky Do
posledného dychu (1976), ďalej to boli snímky Blízke diaľavy (1979),
Živá voda (1980), Kosenie Jastrabej lúky (1981), Predčasné leto (1982)
či film zachytávajúci fiktívne vyšetrovanie záhadnej smrti slávneho
skladateľa Zabudnite na Mozarta (1985).
Zahral si aj v mnohých seriáloch ako napríklad Parížski mohykáni (1971),
Vivat Beňovský (1975) alebo Jedenáste prikázanie (1977) a ako herec i
režisér úzko spolupracoval tiež s košickým štúdiom Československého
rozhlasu.
Slovenský herec a režisér Vladimír Petruška zomrel 4. mája 1986 v Košiciach vo veku 62 rokov.